Slavic Deities - Tumblr Posts

Rogan s nepatrným náznakom úsmevu - "Ako bolo v práci, drahá?"

Morana

Tahle žena vám zaklepe na dveře, co děláte?

Jéj, má tam aj to zviazané obilie aka "velesova brada".

| VELES |

The transcendent mage with horned crown who shepherds the dead.

Veles (Volos), most known as the god with head of a cow/bull and the shepherd overlooking the endless pastures of the underworld where the souls peacefully reside.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| VESNA | goddess of spring and life

“Vesno krásná, co jsi přinesla.” 

Vesna is a personification of spring season and also the opposite of Morana, thus blooming life, birth and abudance. More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| MOKOSH |

The weaver of human’s fate.

Mokoš (Mokosh, Mokuša) is another goddess connected to fertility but as a Mother figure - Goddess of earth and soil to which seeds are planted and from which they grow. Surrounded by rusalky and guardian of the seeds and harvest, Simargl, she is a powerful deity that watches over women and childbirth.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| SVAROG |

The fiery blacksmith who burns with heavenly light.

Svarog (Svaroh, Svarod) is usually interpreted as a god of fire and sun who resides in the sky and thus serves as an opposite to Perun and his earthly fire. It was also believed that Svarog was the god who forged the Sun disc. He is accompanied by the firebird Raróg.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| STRIBOG |

   Father of freezing winds who flies through the skies.

Stribog is usually interpreted as a god of winds, especially the cold freezing one which brings death to all living. The murder of crows and ravens around him are his demon servants which sometime tease humans by causing little or bigger accidents, for which we blame the wind.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| JEZINKA |

Jezinka (Jezinky is plural in czech, sometimes called Bezinky) are certain kind of forest demon, also known as Divoženka (literally a "wild woman"). They could be interpreted as forest witches as we know them from classic fairy tales. Their role can be both negative and more of a neutral - just minding their own business, living in a forest, far away from civilisation - ah, what a dream!

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

Dazbog | Domovoj | Basilisk | Rusalka | Simargl | Rarog

Last remaining pieces for my Slavic Deities and Bestiary series I've been working on past year and a half. Big thanks to my Patrons for making it possible! It was an honour to have the opportunity to create portrayals like these.

The exhibition is officially over but prints and postcards will remain available online. You can browse my gallery anywhere to find the rest of the project or join my Patreon to even find articles based on my research I wrote to each of the deities and demons.

💀 PATREON | X | IG | Prints

Len k tej kľakanici... Ona sa výrazne prekrýva s poludnicou a to preto, že útočí vždy počas zvonenia - výzvy na modlitbu v pokľaku, ktoré zaznievalo za úsvitu, za súmraku a na poludnie. Kto neprejavil úctu a poslušnosť a nekľakol si k modlitbe, ten sa stával korisťou, aj keby sa neproducíroval popod pražiace poludňajšie slnko. Takže neviem, či sa stotožniť s tým súmrakom, hoci to vytvára veľmi peknú triádu.

Půlnočnice, Polednice, Klekánice

aka the nightwraith witch, the noonwraith witch and the twilight witch in czech, are old slavic witches which originally served the purpose to scare children (and people) who stayed outside their homes at these dangerous hours.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.

| TRIGLAV |

The war god on a flaming horse of prophecy.  

Triglav the three-headed-one, is one of the multi-headed gods in slavic mythology. His three heads represent the three realms - heaven, earth and the underworld. Triglav’s horse was to have a flaming mane and served as an oracle during rituals by walking a path made of crossed spears.

More (folk)lore, info and WIPs of this project on my P/treon.  

Wild Hunt

Wild Hunt (Divoký hon, Divoká Honba in czech) appears all across Europe's cultures at the time.  Yet each of them has their own version and visual appereance. But they have one thing in common - the Wild Hunt is not a single ghost or a creature, but a whole horde or even an army.

More (folk)lore, info and WIPs of this project and exhibition on my P/treon.

💀 PATREON | Instagram | Twitter | Prints

Niečo málo o Černobohovi

Ďurov besovský boh, strážca krvavého ohňa, pán záhrobnej svorky vlkov, hrubá záplata na hrubé vrece nepriateľských potvor a zvrhlých božských súrodencov je postavička... Kontroverzná.

* Prvá zmienka je datovaná do 12. storočia a v oblasti Polabských Slovanov ju zaznamenal saský kňaz Helmold Bosau v Chronica Slavorum (Kronika Slovanov).

"Slované mají také [jednu] zvláštní pověru: při hostinách a pitkách nechávají kolovat misku, nad níž pronášejí slova – a nemůžu říci, že slova posvěcení, nýbrž znesvěcení[pozn. 1] – ve jménu bohů dobrých i zlých, protože vyznávají že všechen zdar a štěstí řídí dobrý bůh, zlý bůh pak všechno neštěstí. Proto také zlého boha svým jazykem nazývají „ďábel“ či „Černoboh“, to jest černý bůh." (Citát z wiki)

Saské pokresťančovanie týchto nespratných susedov prebiehalo už od druhej polovice 10. storočia a výklad videného pochádza od predstaviteľa v podstate cudzej okupačnej sily, takže je otázne nakoľko ide o predstavu pôvodnú a nakoľko o kríženca kresťanského dualizmu dobro-zlo s domácimi tradíciami. Je dôvod domnievať sa, že ani nešlo o boha, ale skôr o stelesnenie smoly lepiacej sa na päty.

* Niekedy ešte býva stotožňovaný s Čiernohlavom - Tjarnoglófim zo ságy Knýtlinga z 13. storočia, ktorá okrem dejín dánskych vladárov spomína aj jedno z posledných slovanských svätíšť na Rujáne a miestne modly.

"The fifth god was called Pizamar from a place called Jasmund, and was destroyed by fire, There was also Tjarnaglófi, their god of victory who went with them on military campaigns. He had a moustache of silver and resisted longer than the others but they managed to get him there years later. Altogether, they christened five thousand on this expedition. (Citát z wiki)

Nevraví nám o ňom ktovieako veľa - boh víťazstva, modla so striebornou bradou nosená do boja, zničeniu vraj odolával dlhšie ako iní. A čo sa akademických úvah o Tjarnoglófim týka, sú rôznorodé - iná podoba Triglava, Jarovíta, Perúna, alebo dokonca na základe porovnávania "tjarn" so slovom "tŕň" aj nositeľ tŕňovej koruny istého Nazaretského synkreticky šprajcnutého do predstáv o domácich ochrancoch pred dobyvateľmi.

K slovu sa dostala aj archeológia a Čierny sa ako vojnové božstvo vyskytol ešte inde. * Ján Kollár - kňaz, básnik, jazykovedec a snaživý (ikeď nie až tak exaktný) historik v 19. storočí účinkujúci uprostred vzmáhajúcich sa nacionalistických pretekov o to, čí národ bol najsamprvý, najkultivovanejší a na aké územia a úctu má nárok, si v ňom našiel dávnovekého burcovateľa slovanskej bojovnosti v obrane pred kresťanstvom násilne vnucovaným z Nemeckých zemí. Zložil o ňom aj pár veršov v Slávy dcére.

Jeho nález z Babenbergu, ktorým svoje úvahy podkladal, však dopadol neslávne. O starých sochách pred chrámom sv. Petra a Juraja na Michalskej hore sa tradovala legenda, že sú obývané zlovoľnými duchmi, čo kedysi po nociach sabotovali snahy stavbárov vztýčiť tamojší svätostánok (spoiler - vyhrali stavbári a kostol stojí). Keď na nich Kollár s mladomanželkou zbadal ryhy pripomínajúce písmená, nadchol sa myšlienkou, že by mohlo ísť o slovanské runy. A tak sa v 30. rokoch 19. storočia zrodil príbeh o Černobohových levoch, modlách odcudzených vierozvestcom Otom Bamberským. Zlanáril naň aj (o poznanie profesionálnejšieho) Pavla Jozefa Šafárika a táto správa dorazila až do intelektuálnych kruhov v Rusku. Hypotéza dostala trhliny, keď jeden poľský bádateľ na sochách našiel nápis Wallhalah (germánske sídlo bohov a záhrobie pre vyvolených bojovníkov) a definitívne sa zrútila, keď sa usúdilo, že sa to len nejaký okoloidúci na pamiatku podpísal (!!!a preto sú bytostne dôležité knihy návštev!!!) a/alebo poveternostné živly dali naštrbenej hornine zabrať. Viac na - https://historylab.dennikn.sk/dlhe-19-storocie/omyl-jana-kollara/

* Podobne obišiel aj Kollárom inšpirovaný nešťastník od Skalska, Václav Krolmus - kňaz, zberateľ etnológ a priekopník terénnej archeológie v zemi koruny českej.

Ten sa v 50. rokoch 19. storočia nádejal, že v pivnici Josefa Kabeša našiel runový kameň podľa nápisu vyzerajúceho ako výraz "raksa" zasvätený raráškovi a tým pádom indickému rákšašovi (indoeurópanizmus a Slovania, veľká téma, veľa hľadania starých vzájomností), prípadne ešte aj blízkovýchodnému Baalovi. O nález sa so širšou verejnosťou podelil v Poslední božiště Černoboha s runami na Skalsku, v kraji Boleslavském, v Čechách. Odhalenia, že ide o komoru z obdobia renesancie a pukliny v jeho kameni sú prirodzeného pôvodu, sa už nedožil. Lokalita však bola osídlená už v praveku a je zdrojom rôznych nálezov.

Viac na - https://isad.npu.cz/obec-skalsko-2218 https://sever.rozhlas.cz/vaclav-krolmus-romantik-s-motyckou-7795354?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3YhLLQPvdhK6afdIW8lcGYH6qzfmWybwmqSuzdXTN0114oKHM2OzbH5nc_aem_AY33qemnq9YY0C1Ye3A--g2r6saU2dNEZPg61kxvhA-1WpSjtZy7kynU-Q_Zsp_dbsbDF345SO_dLkcLWBSeMCUl

* Mytológia, aj tá prežívajúca vo fikcii a popkultúre miesto praktizovanej viery, je však živý proces. Sútok nespočta potôčikov, divoké riečište s množstvom bočných ramien, prúd podzemnej vody tu tryskajúci na povrch, tam zase miznúci v skrytých hlbinách, spenená riava meniaca svoje koryto podľa ľubovôle, chutiaca všetkým možným, o čo sa obtrela. Každá komunita a každá generácia s ňou nakladá trochu inak. Podľa toho, čo rezonuje v ich životoch, čo zisťujú o okolitom svete, čo sa snažia dosiahnuť. Môžeme si zakladať na presnosti toho ktorého zaznamenaného prerozprávania, hľadať pramene toho ktorého prvku, body styku s inými vplyvmi, prirodzené prekážky, čo zmenili jej tok. A môžeme samozrejme aj razantne kritizovať tú ktorú verziu a jej mieru nadväznosti, či výživnosť, môžeme jej konkurovať vlastným výkladom. Ale nemôžeme ju zahatať a zmraziť. Či už bol Černoboh len slovným obratom, modlou celkom iného boha, alebo faktickou entitou na prelome pohanstva a kresťanstva, postupne sa stal aj čímsi ďalším. A Ďurov príspevok do všeobecného povedomia je dosť slušným základom pre ďalšie zaujímavé zákruty.

Nech teda oheň na Kančej hore planie vytrvalo a vytie vlčích besov znie doďaleka.

Oh, oh yes... Slavic dragons are some wonderfully shifty beings.

They often begin as ordinary snakes, but if they live long enough (40 years e.g.) or somebody does hijinks with their dead bodies and cattle or other potent bits they become dragons - smoks and zmeis, evil lamias and other such. They might even grow 3 to 12 heads.

In south-eastern tradition zmeis are mostly benevolent with bad counterparts featured under other names, while further east and north they are a bit more ambivalent figures - villains just as often as righteous or neutral.

They can become guardians of sacred places, like Gorynich with Kalinov bridge, keeping out trespassers to land of dead. They can be minding their own business when a hero tramples on them, thus earning their ire (looking at you, Dobrynya). Their seduction might be a pleasant affair as witch Marinka would attest, getting furious over slaughter of her draconic lover, or more sinister, like what Gorynich did with Ivan Tsarevich's sister. They can be knaves too - kidnapping or exhorting people like Smok Wawelski did in Krakow. Some of them even embody turkic nomadic raiders in the form of thunder clouds such as Tugarin who needs to be defeated by Alyosha Popovich. And grotesque chudo-yudo is at times thought to be a brother to Koschei himself, the ultimate sorcerror and necromancer and troublemaker with no good deed to his name.

There are legends about their children too, like Volga/Volkh Svyatoslavovich/Vseslavyevich whose mother was a knyazhna (ruling lady, ruler's wife) and father a serpent, whose birth caused earth and all living beings to quake, who grew more quickly then other children and became a magician talking to and shape-shifting into animals to achieve his ends. He is counted among heroes.

Both male and female, they are not only fire-spitters, but also masters of depths, sleeping on stones at the bottom of sea, perching upon springs, building lairs deep in mountains, masters of heights, not only flying but also controlling weather, siphoning water from rivers through their tail to make rain or flood, bringing thunder clouds and hail.

Veles, god of underworld, animals and boundarries between fields and woods is sometimes thought to take serpentine form and throw fists with sky and war god Perun, thus releasing rain after long drought. Though it is disputed how old and authentically pagan is that tradition. At least Perun striking demonic creatures is a pretty certain thing.

And even deep into modernity people in Balkans still believed in their sleepy magicians.

Weather/wind/dragon men, zmai who lives on water banks, forest edges, in hollow trees and fights ala or azhdaya creatures that cause barrenness, in zduhac battling other magicians from rivaling communities to protect homes and crops of his own people.

And in kresnik born with the gift or taught by fairies or in magical school who heals people and cattle and while sleeping struggles against his dark counterpart assumed to be vampiric and witchy force. It was Adriatic thing.

In Romania people believed in solomonari who too studied in magic shools and under devil, but unlike kresniks did not protect, but bring ruin to fields and homes when riding dragons they were given to mount and causing storms. Similar to strigoi minus vampiric characteristics. Thankfully one might request help of a contra-solomonari who would do what amounts to kresnik's job, but without having to fall asleep.

This split into evil and good sorcerrers is a christian thing. Original conception was of one neutral cunning class rather then two with different moral alignmet.

There are three types of dragon in Slavic mythology: the fiery dragon is a huge reptile with wings, a being that carries a fire inside him, as known in English. But, there is also a human form that is his descendant and ascendant, a human with great power, usually called dragonkin, some of which can even shapeshift into a dragon-like form and fly. The third form is the spirit dragon, the most unusual and most powerful of them all – this invisible essence willingly resides only in a special human who is unable to control it, and it is the only being that is able to confront the ancient beast that brings havoc upon men, while leaving the human body to fight its archenemy in the sky. Stay tuned for more mythology bits. 🔥

S niečím takýmto by sa človek mohol stretnúť na cestách s Roganom. Prípadne aj v príhodách Sviatoslavových družiníkov. (Žeby námet na fanfikciu? ;) )

MYTICKÁ ZVÍŘATA - vystupovala ve vyprávěních Slovanů v obdobné míře jako u jiných národů a plnila zde různé speciální úlohy. V období avarsko-slovanské symbiózy se zvláštní oblibě těšil gryf - čtyřnohé zvíře s křídly a orlím zobákem. Bývá vyobrazen samostatně v loveckých scénách a také v boji s hadem, který v tomto případě symbolizoval zlo. Přestože víme, že tento dualistický motiv je íránského původu, není jisté, zda význam celého výjevu byl ve střední Evropě týž. Ve stejné době (8. století) byl vyobrazen čtvernožec s lidskou hlavou na nákončí z Pohořelic na Moravě*. Bohužel nevíme, jak byl takový tvor nazýván a proč na něm jiný bájný okřídlený tvor jezdil. Gryf byl často zobrazován i v mladší době, v Bulharsku 9. až 11. stol., na Rusi v 11. a 12. století. Stejně často vystupoval i Senmurv (okřídlený pes) - posel, ztotožňovaný většinou s východoslovanským Simarglem. Vzhledem ke značné míře stylizace při ztvárnění zvířat lze někdy obtížně odlišit bájného tvora od stylizovaných skutečných tvorů. Zjevná je inspirace jiným, většinou pozdně antickým či íránským prostředím. ~ MYTHICAL ANIMALS - appeared in the stories of the Slavs to a similar extent as in other nations' and performed various special roles here. In the period of Avar-Slavic symbiosis, the griffin - a four-legged animal with wings and an eagle's beak - was particularly popular. He is depicted separately in hunting scenes and also in a fight with a snake, which in this case symbolized evil. Although we know that this dualistic motif is of Iranian origin, it is not certain whether the meaning of the whole scene was the same in Central Europe. At the same time (8th century) a quadruped with a human head was depicted on nákončí (part of belts of Great Moravian elite) from Pohořice in Moravia*. Unfortunately, we do not know what such a creature was called and why another mythical winged creature rode it. The griffin was often depicted even later, in Bulgaria in the 9th to 11th centuries, in Russia in the 11th and 12th centuries. Senmurv (winged dog) - a messenger, mostly identified with the East Slavic Simargle - appeared just as often. Due to the considerable degree of stylization in the depiction of animals, it is sometimes difficult to distinguish a mythical creature from stylized real creatures. Inspiration from other, mostly late antique or Iranian environments is obvious.

Encyklopedie slovanských bohů a mýtů ~ Encyclopedia of Slavic Gods and Myths (Naďa & Martin Profantovi)

* See: below

That would be lovely tapestry. I'll keep mi fingers crossed for the OP.

Żmij, king of snakes Inspired by various dragons in heraldry I want to make him into a tapestry <3

Text je veľmi vlkodlačí, video zas rozpovedá mýtické kolo roka, kompletne s kováčom Svarogom, scénami z ľudského života a výmenou bohýň ročných období. (pomrky-mrk na mená tvorcov... ;) )

Lyrics are quite werewolf-like, video on the other hand relays mythical wheel of year, complete with smith Svarog, scenes from life of mortals and transition of seasonal goddesses. (also, there's one particular name among creators... ;) )